(Ne)slávne odchody – John Frusciante

Veľká kopa pýta viac – desať hitov č. 1 a viac ako 50 miliónov predaných exemplárov albumov nie sú zďaleka poslednými rešpekt vzbudzujúcimi trofejami na štíte tejto uletenej kalifornskej štvorice.

Prelom deväťdesiatych rokov v rockovej muzike bol všade vo svete v znamení kvasu prelínania rôznych hudobných subkultúr. Jedným z dôsledkom týchto javov bola aj „skrumáž“, z nedostatku vhodnejšej intuície označovaná ako crossover; Living Colour, štýloví miláčikovia a protežanti Micka Jaggera s rešpektom naďalej vyhrávajú – síce oveľa viac sólovo –, výbušný ale aj umelo uhladení Extreme (balada More Than Words z albumu Pornografitti je tak dodnes rádiovým pomníkom elegantnej bostonskej partie perfekcionistického gitaristu Nuna Bettencourta) boli donedávna tiež minulosťou, rovnako ako tvárnejší a vytrvalejší Faith No More (bodujúcim roku 1993 albumom Angel Dust) a svojím „estetickým konceptom“ najextravagantnejší Jane´s Addiction, čo nedokázali skrotiť ego frontmana Perryho Farrella – aby sme osviežili pamäť aspoň menami najznámejších reprezentantov odnože, na ktorej o čosi neskôr so striedavou invenciou stavali aj nu-metaloví interpreti. A samozrejme ešte tí, čo tu boli oveľa, oveľa skôr – Red Hot Chili Peppers…

Párty, heroín a znova flám

Tí už nejaký ten rôčik pred mediálnym forsírovaním a zrodom crossoveru vášnivo šarapatili výbušnou zmesou punku, metalu, psychedelie a funku občas spestrenou striptízom samotných muzikantov v kluboch Los Angeles. Debutový album vydali v roku 1985 ale základy kapely položili spolužiaci, basgitarista austrálskeho pôvodu Michael Balzary známejší pod prezývkou Flea – Blcha, spevák Anthony Kiedis, akási plážová reinkarnácia Iggyho Popa a gitarista Hillel Slovak, už o dva roky skôr. Odvtedy hudobníci pod značkou RHCP zažili asi všetky podoby nebies (postupný nárast publika i predaj platní) i pekiel, aké pozná anjelský diabol rock´n´roll. Opisovať personálne zmeny a alkoholovo-drogové excesy rockerov alebo i tých, čo sa za nich považujú, nie je bohvieakou povznášajúcou rutinou, takže pokiaľ ide o to druhé iba skrátka – Red Hot Chili Peppers nie sú výnimkou, lietali v tom tiež, dokonca až tak, že ich talentovaný gitarista Slovak v roku 1988, necelý mesiac po skončení európskeho turné odletel do nenávratna so zlatou dávkou heroínu. Mal iba 26 rokov… Kapela mu neskôr venovala piesne Knock Me Down a My Lonely Man. Znechutený bubeník Jack Irons sa bezprostredne porúčal, aby v 90. rokoch, po rôznych kratších angažmánoch, zažiaril na troch albumoch  Pearl Jam… Splašený „spoluvinník“ Kiedis zmätene zdrhol do Mexika spytovať si svedomie, no nie nadlho. Náhrady našli v dobrácky vyzerajúcom obrovi Chadovi Smithovi, neskôr vyhľadávanom sessionovom bubeníkovi, ktorý o.i. nahrával s Glennom Hughesom, Johnom Fogertym i Johnnym Cashom a vo fanatickom prívržencovi RHCP Johnovi Frusciantem, ktorý sa stal pre nich určujúcim natoľko, že keď ho v období jeho drogových vakácií musel nahradiť taktiež uznávaný Dave Navarro z Jane´s Addiction nad kolekciou One Hot Minute, navzdory hitovkám Warped, Aeroplane, Pea a Coffee Shop, skalní ohrňajú nos. Ktovie, ako by pokračovala kariéra Kiedisa, Fleu a spol. keby introvertný, dnes 41- ročný Newyorčan uspel na konkurze u Franka Zappu? Nasledovali miliónové predaje: z albumu Mother´s Milk, na ktorý zaradili Higher Ground od Stevieho Wondera a Fire Jimiho Hendrixa (aby bolo ešte jasnejšie aké „tradície“ vyznávajú…) sa síce predalo „len“ 2 milióny, ale to iba vinou nezvládnutemu marketingu americkej pobočky EMI, kde v tom čase zbabrali takmer všetko, na čo siahli.

Strácať nádejne, nachádzať stratené

Prechod k značke Warner Bros. už oslavovali s 12 miliónmi predanými exemplármi Blood Sugar Sex Magik, z ktorého vyšlo 5 singlov na čele s trúchlivou Under The Bridge, baladou z rodu nesmrteľných. Frusciante, flexibilný gitarista s nesmelým úsmevom a krotkým pohľadom nadaného výtvarníka však mal divokého rock´n´rolloveho kolotoča plné zuby. Otvoril si bránu k slobode, navzdory úpenlivým prosbám kolegov, ktorých nechal v štichu počas rozbehnutého japonského turné začiatkom roka 1992. Takmer tucet sólových počinov so stúpajúcou úrovňou bola svetlejšou stránkou „kariéry“ neskoršieho bezdomovca bojujúceho s nočnými morami, depresiami a hlavne alkoholom a drogami. Na jar 1998 si to však rozmyslel nielen jeho náhradník Dave Navarro, ktorý tušil, že jeho šablóny a systém práce s Peppers, ktorí predtým skladali repertoár z najlepších útržkov spoločných improvizácii, čo je inak v rocku bežný spôsob tvorby, neladia. Následné Fruscianteho obnovenie členstva v RHCP bolo zrejme jeho životnou spásou. Očistil sa aj ďaľší drogový „prominent“ Anthony Kiedis, a kapela s veľkou slávou rok nato uviedla na trh album Californication, ktorého 15 miliónový predaj poistila nespočetnými koncertami. Boli jednými z tých, čo vo finále „podpálili“ Woodstock…

Stadium Arcadium je John Frusciante

Gramofirmy dobre vedia, že v ére prekotne meniaceho sa vkusu, ktorý síce dokážu do značnej miery ovplyvňovať, je čoraz ťažšie stvoriť a potom hlavne „udržať pri živote“ interpreta, ktorého meno by bolo značkou, zaručujúcou – najlepšie vopred istý – masový odbyt produktu. A „papričky“ takúto dlhoročnú istotou predstavujú, čo potvrdili v roku 2002 aj ďalším titulom By The Way. Spolu s Metallikou sú možno najpreceňovajšími rockovými kapelami súčasnosti – presvedčivosť ešte neznamená presvedčenie, ale to je už úvaha na inú tému. Promo kampaň 2 CD Stadium Arcadium (2006) patrila asi k najmasívnejším v  hudobnom biznise a to nerátame ešte svetové turné. Veď len ich vystúpenia v londýnskom Hyde Parku z júna roku 2004 sú komerčne najúspešnejšími koncertnými podujatiami v histórii v tomto odvetví – tri večery s návštevnosťou viac ako štvrťmilionového publika znamenali zisk takmer 10 miliónov libier. Paradoxne práve záznam týchto hyperúspešných show Live In Hyde Park ukazuje asi jedinú veľkú slabinu formácie – Keidisov intonačne neistý spev, ktorý neladí nielen so suverenitou spoluhráčov. Alebo možno ide iba o rub mince, na ktorej líci je fakt, že Red Hot Chili Peppers nezavádzali štúdiovými vylepšeniami koncertných nahrávok, čo bola a je bežná prax produkcie „live“ titulov.
Hoci sa z ich menom, pokiaľ ide o škatuľkovanie najčastejšie uvádzajú spojenia ako alternatívny rock, funk rock či funk metal, počínajúc albumom Californication môžeme pokojne hovoriť o pesničkovom pope s prvkami rocku, funku, rapu, punku, so schopnosťou osloviť univerzálne publikum – presvedčených nezávislákov, romantické devy, metalistov, rebelantov, konformných manažérov, žienky domáce i kritikov. Prirodzene, že prívlastku moderný sa vyhnúť nedá, ale na druhej strane hlboké znalosti nedozerných hudobných archívov muzikantom a ich dvornému producentovi Rickovi Rubinovi rozhodne nechýbajú. Taká Hard To Concetrate by organicky zapadla aj na legendárny tridsať rokov starý projekt Genesis The Lamb Lies Down On Broadway, a John Frusciante nielen tu možno nechtiac ukazuje, že keby aj nepoznal Petera Framptona, určite disponuje podobným melodickým cítením ako polozabudnutý britský gitarista, ktorého titul Frampton Comes Alive! (1976) bol presne kedysi rokmi takou udalosťou sezóny ako dnes Stadium Arcadium. Jupiter a Mars – oba diely Stadium Arcadium sú sýtym sústom, ktoré sa oplatí vychutnávať po častiach rôznymi spôsobmi. Trebárs i tak, že sa sústredíte na Fruscianteho hru, počkáte si na jeho gitarové sóla. Nie iba Hendrix a zosnulý kámoš Hillel boli Johnovými vzormi, Carlosa Santanu či Briana Maya tu tiež hravo vystopujete. Nebyť funkujúcej basy 21 st Century by mohla byť prvotinou Police a She Looks To Me je pre zmenu brilantným mixom riffov Cream a Mountain, Turn It Again graduje ukážkou mclaughlinovskej virtuozity z najlepších čias Mahavishnu Orchestra. Pritom John nie je exhibicionista, hrá podriadene celku, ak basgitarista Flea, sám exceletný maestro svojho nástroja, žiarlil na Fruscianteho pri nahrávaní, tak zbytočne. Za zborové vokály, opäť s maximálnym Fruscianteho prispením, by sa nemuseli hanbiť ani Beatles (Death Of a Martian) či Crosby Stills, Nash & Young. Napokon sme na West Coast – Západnom pobreží…

Zdroj: http://www.rock.sk/clanek/4229-top-20-neslavne-odchody—15-john-frusciante—rhcp


Still quiet here.sas