Späť do histórie: John Frusciante a Chad o albume Stadium Arcadium! 1. časť

rhcp

Chad Smith:Poslucháč nás vždy pozná
 
To nebola vec rozhodovania. Nikdy neplánujeme, akým smerom sa bude naša hudba uberať. o tom rozhodujú chvíle, nálady, klíma visí vo vzduchu. Na našich posledných dvoch albumoch – okrem toho, že tu bola funková pasáž – sme viac tlačili do popredia melódií v našom štýle. Harmónia spievaná Johnom, melódie Anthonyho a časť inštrumentálnych častí – to všetko dávalo celok. Naviac sme skladby veľmi farebne aranžovali. Nepoužívali sme predošlé postupy – chceli sme sa proste zmeniť, experimentovať. Tentokrát môžeme demonštrovať všetky štýly, ktoré máme radi, keď už máme 28 skladieb. Čo sa týka toho funku, samozrejme je v našom podaní primitívny, hrubý a neotesaný… Ale na druhú stranu tieto elementy sa napájajú s melódiami. Napríklad v piesni Tell Me Baby počuješ vyťaženú basu, funkujúcu gitaru a v refréne exploduje nádherná melódia. Myslím, že práve tento postup je novinkou.

Tvoji kolegovia sa pred nahrávaním vyjadrovali, že nové album bude primitívne funkové. A je.

Nový album je najrockovejším albumom Red Hot Chili Peppers. Je poznať, že vás baví hrať skladby, ktoré znejú ako klasický hard rock, napríklad Readymade.
(nadšene) Áno! Ten refrén, kde hrajú rovnaký efekt ako v časoch Righteous a The Wicked z Blood Sugar Sex Magik. Nepoužil som to od tej doby. A naviac gitarový riff ako od Mountain. John naviazal na odkaz Mountain, pretože sa kamarátil s Johnnym Ramonom, ktorý si veľmi vážil štýlu gitarovej hry Lesieho Westa. Keď John premýšlal, aké gitarové časti použiť, uvažoval, čo by urobilo radosť Johnymmu, a siahol po Missisippi Queen, Cowbell a podobných veciach.
Ja moc rád hrám takú hudbu. Baví ma, že môžem hrať jednoduchým hypnotickým rytmom a ešte sa k tomu vyjadriť.

V porovnaní s pestre aranžujúcimi skladbami z predchádzajúcich albumov znie veľmi nových piesní veľmi surovo, napríklad She”s Only 18.
Tá pieseň pripomína Funkadelic. Keď vymýšľame nejakú skladbu, tak aby sme ju nezabudli, pre istotu si napíšeme na tabuľu pracovný názov. Obvykle to robíme vo štýle: Clash-funk. Talking Heads. Neu. Wu-Tang. Alebo Funkadelic. Pokiaľ ide o refrén, John písal svoje odkazy inšpirovaný ťažkou sabbathovskou atmosférou. Chcel vytvoriť dojem, že sa tempo skladby uvolňuje, bez toho či to tak skutočne je.
A tak to samozrejme dostalo dosť surovú atmosféru. Na druhú stranu sú však na albume prepracované skladby s orchestrom a tiež piesne s aranžmá, ktoré sme používali na dvoch predchádzajúcich albumoch. Je to pestrý album a predsa všetko znie ako Red Hot Chili Peppers… Som fakt hrdý na to, že sa nám podarilo vytvoriť vlastný zvuk, a nie je dôležité, či znie surovo, hard rockovo alebo veľmi melodicky. Poslucháč nás vždy pozná.

Po 15. rokoch ste sa vrátili do domu v Laurel Canyon. Príjemné deja vu?
Pôvodne sme chceli znova, tak ako dve predošlé albumy, nahrávať zase v štúdiu Cello, v mieste s bohahtou tradíciou. Bohužiaľll ho zavreli mesiac pred začiatkom plánovaného nahrávania. Rick Rubin (producent albumu), tak navrhol: “Vráťme sa hore do baráku, Má dobrú polohu, ďaleko od všetkého”. Ale že to bolo deja vu? Vieš, ubehlo 15. rokov, čo sme tam prvý krát nahrávali, a boli sme prvou kapelou, ktorá tu nahrávala album. Neskôr tu nahrávali napríklad Slipknot, Marilyn Manson, System Of A Down, The Mars Volta… Teraz je to ako stretnutie s bývalou holkou, ktorá medzitým spala s inými chlapmi a je trochu “opotrebovaná”. Je fajn ju vidieť, ale nie je to ako vtedy. A predovšetkým sme dnes už iní a hráme trochu inú hudbu. Ale každopádne je to skvelé miesto pre nahrávanie, skvelý zvuk. Práve tu sme nahrávali Blood Sugar Sex Magik. Hmm… v istom zmysle na nás teda atmosféra Blood Sugar… zase dosadla. Pravidelne sme tu skúšali pred koncertmi a uvedomili sme si, že je to skvelé miesto, kde sú zaujímavé vibrácie, a že by nebolo od veci sa sem vrátiť. Má to tu na starosti šialená dvojka: Bill i Shylo. Oba jazdia na harley, a tak to tu zariadili v duchu kalifornského rocku sedemdesiatych, Jackson Browne, Eagles… Sála sa volá Lowell George”s Little Feat. Tieto miesta dýchajú pospolitosťou a sú vybavené starými sedadlami a stoličkami.

Keď ste nahrávali naposledy, tak tam niektorý členovia kapely po celú dobu bývali.
Tentokrát tu občas niekto prespal, ale ja nie. Behom prvého týždňa nahrávania sa mi narodil syn Cole. Musel som byť doma so ženou a deťmi. V noci som vstával a menil plienky. Niekoľko krát sa mi stalo, že som bol vyčerpaný z nahrávania, ktoré vyžadovalo veľkú koncentráciu a pohlcovalo veľa energie. To som potom hovoril žene: “Nancy dovoľ, aby som sa vyspal v izbe pre hostí”(smiech). Žena ma veľmi povzbudzovala a podporovala. Bola to mimoriadna doba. Narodil sa nový človek, vznikali nové skladby…

John mi pred 4 rokmi hovoril, že si prechádzal “večierkovým” a veľmi alkoholickým obdobím. Teraz sa to asi zmenilo…
Samozrejme. S tím som skoncoval. Je to už za mnou. Najskôr som vtedy nebol moc v pohode. Teraz je všetko inak… Som šťastný človek. Mám skvelú ženu, nádherné dieťa. Som omnoho viac zodpovedný, a naviac živím rodinu. Nemôžem dávať potomstvu zlý príklad. Chcem byť pozitívnym vzorom pre môjho syna. A naviac nie je možné zabávať sa do noci, keď vstávaš každý deň o ôsmej ráno. Na turné je to samozrejme lákavé. Každý deň meníš miesto a ľudia okolo teba ťa nútia do toho “zabávajúceho” chovania. Si s nimi len jeden večer, a tak chceš ukázať, že sa vieš dobre baviť…

Ako dlho vznikal materiál na Stadium Arcadium?
Začali sme nahrávať na jeseň 2004. Skladali sme cez dva mesiace s niekoľkými prestávkami, kedy sme sporadicky koncertovali. Dávali sme materiál dokopy nejak dlhšie ako obvykle, ale išlo nám to tak dobre a boli sme natoľko kreatívni, že sme neprestávali. Niekoľko krát sme si mysleli, že už je hotovo, že už máme dostatok kvalitných skladieb. Hovorili sme si, ešte pár doladení a je to. Ale miesto toho z nás stále padali nápady, z ktorých sa rodili nové a nové skladby.

Sú na albume nejaké skladby z Greatest Hits teda nové pesničky, ktoré sa tam objavili?
V dobe, keď sme pripravovali Greatest Hits, vzniklo 16 kvalitných skladieb. Z nich sme vybrali dve a dali ich na Greatest Hits, niečo skončilo na singloch. Piesňe Leverage Of Space a Rolling Sly Stone sme použili na koncertnom albume. Popravde povedané, všetky tie veci by sa mohli nachádzať na zatiaľ hypotetickom “stratenom” albume. Premýšlali sme vtedy tiež nad tým, či nedopísať 10 nových a mali by sme celé album. Potom sme ale uznali, že to nie je náš štýl, takto sme nikdy nepostupovali. Predovšetkým na tom veľmi záležalo Johnovi, ktorý tvrdí, že teraz hrá na gitaru zcela inak ako pred rokom. A tak teda vzniklo 28 skladieb. Obrovské množstvo hudby.

Nastáva otázka, čo budete robiť s piesňami, ktoré sa na dvojalbum nedostanú?
Nemyslím, že by sme ich vydali zvlášť na nejakom “zostatkovom” albume. Skôr sa dostanú na B strany singlov, dáme ich k dispozícií k stiahnutiu na iTunes. Chceme, aby sa všetky v nejakej forme dostali medzi fanúšikov.

Mali ste plány na vydanie albumu raritných skladieb Red Hot Chili Peppers, že?
To album nahráme.

Kedy? Po vydaní nového albumu?
To neviem (záhadne sa usmieva).

Bas gitarista Flea naposledy povedal, že nahrávanie By The Way bolo pre neho nepríjemnou skúsenosťou. To je docela šok…
Neviem, čo mal na mysli. Ja som bol v pohode. Je možné, že šlo o napätie medzi ním a Johnom. Pri nahrávaní By The Way mal John prevahu, čo sa skladieb a nápadov týka. Ale to je len môj názor. Tentokrát sme všetko robili spoločne. Každý mal mnoho výborných nápadov a zvíťazil ten, ktorý najlepšie poslúžil pesničke.

Môžeš mi povedať, čo si myslíš o knižnej autobiografií Anthonyho? Je z nej zistiť, že sa koncom roku 2000 vrátil k ťažkým drogám. Vedeli ste o tom, alebo sa mu to podarilo skrývať?
Bohužiaľ je to pravda, i keď musím povedať, že to na ňom nebolo vidieť. Anthony nie je z tých, ktorí berú drogy v nejakej partií, a ešte sa tím chvália. Mal také temné obdobie. Na dlhší čas zmizol a my sme si hovorili: „uff, nerobí sa niečo?“ Tú knihu som ale nečítal, takže nemôžem porovnať to, čo tam hovorí, s tím, čo sa vtedy dialo. Je možné, že si ju niekedy prečítam, ale teraz ma to moc nezaujíma. Myslím, že Anthony má právo vyliať si svoju dušu, to je jeho vec. V túto chvíľu však môžem ubezpečiť, že všetko v kapele je v poriadku a nikto drogy neberie. Všetci sme šťastní, zdraví, nahrali sme skvelý album a ja som z toho v eufórií.

Druhá časť dnes večer

Komentáre

in: John Frusciante novinky, Nezaradené, Novinky ohľadom bubeníka Chada Smitha, Rozhovory, Stadium Arcadium (2006), Všetky novinky · tagged: , ,


Pridaj komentár