Red Hot Chili Peppers – The Getaway (recenzia)

wallpaper2016

Jedenásty štúdiový album americkej skupiny RED HOT CHILI PEPPERS The Getaway sa v mnohom líši od všetkých predchádzajúcich. Jednou z najväčších zmien je producentský post, kde po dvadsiatich piatich rokoch a šiestich štúdiových albumoch nahradil legendárneho Ricka Rubina producent Danger Mouse. To sa podpísalo aj pod celkový zvuk albumu, ktorý je viac inovátorský ako posledné kúsky a výraznú porciu si v piesňach ukrajujú klavírne časti (v piesni Sick Love ich nahral Elton John) a sem-tam aj ženský vokál (Anna Waronker v piesni The Getaway). Album vyšiel 17. júna a hodnotenia naň sú zväčša pozitívne.

Trinásť skladieb je na album RHCP priemerný počin, no ak si náhodou album zakúpite, nebudete ľutovať, pretože za málo peňazí dostanete veľa muziky. Zaujímavosťou je, že kapela mala pripravených 20 – 30 piesní s producentom Rickom Rubinom, no po tom, čo si Flea zlomil ruku pri snowboardovaní, sa nahrávanie oddialilo, veci sa prehodnotili, a tak sme tu s albumom od nového producenta s úplne novými piesňami. To ale nie je nič nepochopiteľné – ak by som bol producent a išiel by som do niečoho nového, tiež by mi ego nedovolilo publikovať na albume veci schválené ďalším producentom, na ktorých by som sa len zviezol a bol som spomenutý na zadnej strane albumu ako dozor konajúci. Ale nie o tom som chcel.

Keď sa rieši RHCP, rieši sa aj gitarový post. S definitívnym odchodom Fruscianteho v roku 2009 sa gitary ujal jeho kamarát Josh Klinghoffer a tu nastal problém u obrovského množstva pohodlných fanúšikov. Nevyhnutnú zmenu proste nie a nie prijať ani 7 rokov po zmene. Prázdne nariekanie o ničom, také isté, aké počúvame pri Nightwish a odchode Tarji. Josh má proste diametrálne odlišný štýl hrania ako John. Frusciante navyše nevidel dôvod zostávať v kapele, nemal sa kam posunúť a vydal sa na sólo dráhu. Nuž ale dosť, “leave it or move on” zo začarovaného kruhu (ak ste tak ešte neurobili). Poďme na The Getaway.

O prvom singli viedli všetci zúčastnení debaty. Boli túžby spraviť singel z piesne The Getaway ako aj z Go Robot, no nakoniec sa ním stala skladba Dark Necessities. Na albume je umiestnená s poradovým číslom 2 (prvé miesto patrí skladbe The Getaway, jednej z Kiedisových najobľúbenejších), no uchytila by sa aj ako úvodná pieseň hlavne pre jej famózne a podmanivé intro. Zároveň ale už na začiatku dáva tušiť, že je čas zabudnúť na vodcovskú gitaru z čias Californication či By The Way a pripraviť sa na klavírne party, zaujímavé (aj ženské) vokály a všelijaké perličky a osvieženia skladieb. Po výbornom vstupe do albumu prichádza až garážový sound v piesni We Turn Red, ktorá by sa určite uchytila aj na prvých počinoch kapely. Prechod do jemného refrénu je ale na mieste a po jamových slohách príde rad aj na krásnu zapamätateľnú melódiu, ktorú som si od vypočutia neustále pohmkával.

Joshove vokály mi neuveriteľne sedia, dávajú piesňam jemnejší podtón v miestach, kde si to vyžadujú a naopak, v refrénoch vedia pekne umocniť emóciu. K piesni The Longest Wave som si pri počúvaní poznačil spojenie „zmyselná uspávanka“, no po dopočúvaní albumu ako celku som musel pridať dodatok “no.1”, pretože The Hunter si toto pomenovanie vyslúžila tiež a možno ešte o čosi viac. Pohľad späť dáva skladba Goodbye Angels, kde sú bicie ako vystrihnuté z piesne hitu Can’t Stop. Pieseň končí lahodnou basovou linkou a gitarovým chaosom, čo bude na koncerte (snáď) lahôdka.

Album svojím feelingom absolútne sedí do letného obdobia, ide z neho ťažká pohoda (už iné je, keď je veľká časť piesní inšpirovaná Kiedisovým rozchodom) a jednoducho nemohol prísť v lepší čas. Sick Love je ganja mainstream song roku 2016 a Feasting On The Flowers je vhodná ako sprievodná skladba k vysádzaniu kvetiniek do záhradky, prípadne k ich fajčeniu. Kontrast k tejto zdanlivej pohode prináša najsurovejšia skladba albumu Detroit a hneď po nej druhá najsurovejšia This Ticonderoga.

Encore je letná stopka pre pokojnejšie a rozjímavé večery a The Hunter je spomínaná uspávanka a môj osobný favorit a klenot albumu. Pokojne by sa uchytila v akomkoľvek bare s poriadnou dávkou zosmradnutej atmosféry. Záver v podaní Dreams Of A Samurai je krásna bodka, uzavretie brány a všetkých samurajských snov. Čas na Bushidō hodnotenie.

The Getaway nie je zázračný album, nemá na prvé počutie vyslovené hitovky, no dostaňte ho párkrát do uší a vyrastie vo vás. Z kapely je cítiť uvoľnenosť (kedy nebola?), ktorú som cítil pri každom z niekoľkých počutí albumu. Spokojnosť z niekoľkých skladieb zverejnených na YouTube ešte predtým, než vyšiel album, sa naplnila, tak priliehavo k albumu – do pohody. Vášeň, kvalita aj rukopis tam sú, len trošku iné ako kedysi.

Zdroj: http://www.rocker.sk/red-hot-chili-peppers-the-gateway-recenzia-/1644

Komentáre

in: Kategória článku: Nový album (pre rok 2016), Všetky novinky


Pridaj komentár