Práve je 10.09.2010 a meniny má:,zajtra má meniny:

Prihlásenie
Meno

Heslo



Nie ste členom?
Kliknite sem
a zaregistrujte sa.

Zabudli ste heslo?
Pre získanie nového
Kliknite sem.
Anketa
Čo hovoríte na nový dizajn webu?

Je prefektný

Treba zmenu

Ten predtým bol lepší

Pridajte sa
facebook
Shoutbox
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli pridať správu.

05/09/2010 16:27
Skús na fóre nájsť, prípadne tam napísať

04/09/2010 15:51
Zdravím, nemáte prosím Vás niekto zoznam B-Sidov od RHCP? Budem vám veľmi vďačný

01/09/2010 11:20
V dnešnej dobe stránky su viac naladené na biele prostredie, prináša to viac optimizmu do stránky, bielo červený vzhľad sa nám zdá veľmi ideálny, treba zmenu.

01/09/2010 11:12
veľká znema...

24/08/2010 09:27
hi all!

07/06/2010 13:25
Shoutbox spustený, myslím že je vhodný na stránku
Posledné zmeny
28.07.2010

Pridaná rubrika články, panel článkov

Pozrieť všetko
Návštevnosť
TOPlist
facebook
Rss icon
Byvali členovia skupiny
John Frusciante, najmladší člen kapely, označovaný za najlepšieho funkového vizionára, muž, ktorý prešiel peklom drogovej závislosti a po rokoch pobytu medzi životom a smrťou sa vrátil medzi živých, odkedy si vychutnáva život plnými dúškami, človek označovaný za jedného z najlepších gitaristov všetkých čias...

Životopis alebo ako to všetko začalo...


John Anthony Frusciante sa narodil 5.marca 1970 v New Yorku.Počas štúdia na základnej škole sa mu hudba zapáčila a tak začal chodiť na koncerty. Keď dostal od deda prvú gitaru-akustického Gibsona, nič viac mu nechýbalo ku šťastiu. Jeho prvá elektrická gitara bola Fender Stratocaster, ktorá sa mu stala najväčšou priateľkou. Vraj na nej dokázal cvičit aj 15 hodín denne! Keď mal 15, dostal sa na koncert vtedy ešte začínajúcej skupiny Red Hot Chili Peppers a tí sa stali jeho najobľúbenejšiou skupinou. V 16 odišiel z domu aby mohol byť čo najbližšie k jeho vysnívanej kapele. Členovia RHCP sa s ním spriatelili. Ale v roku 1988 zomrel na predávkovanie heroínom gitarista RHCP-Hillel Slovak a RHCP sa rozpadli. Nie však nadlho. Spevák Anthony Kiedis a basgitarista Flea sa opäť stretli a dohodli sa na znovuzaložení skupiny. Najprv však svojmu priateľovi Johnovi vybavili konkurz na gitaristu v skupine Theleonius Monster. A keď tam John hral a oni počúvali, hneď po skončení mu ponúkli miesto gitaristu v Red Hot Chili Peppers. Keďže to bol Johnov celoživotný sen, ochotne prijal. Z konkurzu na post bubeníka nakoniec vybrali Chada Smitha. Dali sa do práce na novom albume. A tak v roku 1989 vznikol ich v poradí štvrtý album - Mother`s milk. Tento album predal viac kópii, než všetky predchádzajúce albumy dohromady.A tento úspech ich povzbudil. Prenajali si dom v L.A. a v roku 1991 vznikol po trojmesačnej práci album Blood Sugar Sex Magik . Red Hot Chili Peppers sa stali slávnymi. Dovtedy skromne žijúcemu Johnovi sa otvorili nové možnosti ale on nebol pripravený na slávu. Čoraz častejšie sa uzatváral do seba a nevychádzal dobre s ostatnými členmi skupiny, hlavne s Anthonym. Keď to už nemohol vydržat, počas Japonského turné povedal že odchádza zo skupiny, nasadol na lietadlo a odišiel. Svoje problémy začal riešiť heroínom, na ktorom sa stal závislý. RHCP si našli dočasnú náhradu-Arika Marshalla, ktorého môžete vidieť napríklad na klipe k Breaking the girl. Neskôr ho vystriedal Dave Navarro s ktorým vydali album One Hot Minute. Flea ostal s Johnom v kontakte a bol si istý že John zomrie. Ten Vydal medzitým dva sólové albumy-Niandra Lades And Usually Just A T-Shirt a Smile From The Streets You Hold. Väčšinu pesničiek nahral John doma v obývačke na osemstopový magneťák a po rokoch priznal že albumy vydal aby získal ďaľšie peniaze na drogy.S Johnom to začalo byť veľmi zlé. Prišiel o zuby a jeho ruky sú dodnes plné jaziev. Až v roku 1997 ho presvedčili jeho priatelia Anthony, Flea a Chad aby išiel na protidrogové liečenie. A on ich poslúchol. To mu zachránilo život. Zarobil si na nové zuby. Dostal sa do formy. A RHCP mu ponúkli miesto gitaristu. On opäť súhlasil a tak v roku 1999 vydali album Californication. Album zožal obrovský úspech. V roku 2000 vydal tretí sólový album To Record Only Water For Ten Days. Neskôr opäť zapracovali a vydali album By The Way. V roku 2004 vyšla jeho sólovka Shadows Collide With People. Spoluautorom je jeho starý priateľ Josh Klinghoffer. (Pre tých ktorí nevedia kto to je a vlastnia DVD Off The Map-pozrite si bonusy-Pre-Show a uvidíte Anthonyho ako vychádza z dverí a povie:And Josh is the father of all three.Tak to je Josh). V tomto roku veľmi tvrdo pracoval-za pol roka získal materiál na desať albumov, ktoré vychádzajú pod spoločnosťou Record Collection. 26. júla vyšiel album The Will To Death, 10.augusta pod názvom Ataxia (Okrem neho tam hrá Josh Klinghoffer a Joe Lally y Fugazi) album Automatic Writing. Ďalšie albumy sú Inside of emptiness, A sphere in the heart of silence, DC EP, Curtains. Medzi Johnove najobľúbenejšie gitary patrí 1965 Fender Telecaster, 1955 Fender Stratocaster, 1962 Fender Stratocaster a Gibson Les Paul. v roku 2006 hostoval spolu s Chadom Smithom na novom albume legendárneho Glenna Hughesa - Songs for the divine. V roku 2006 si kapela The Mars Volta si prizvala na pomoc okrem iných aj Johna a vyšiel velmi zaujímavý projekt - Amputechture. V súčasnosti, počas oddychového obdobia Red Hot Chili Peppers John zostavil materiál na nový album - The Empyrean.



John Frusciante music store alebo trošku muzičky




Kúpiť album Curtains
Kúpiť album DC EP
Kúpiť album Inside Of Emptiness
Kúpiť album Shadows Collide With People
Kúpiť album The Will To Death
Kúpiť album To Record Only Water For Ten Days

Zaujímavé linky alebo kde sa dozviete viac:

johnfrusciante.com Johnova oficiálna stránka
www.myspace.com/johnfrusciantemusic Johnova myspace stránka
www.invisible-movement.net/ Fanúšikovská neoficiálna stránka

Jack Steven Irons sa narodil 18.7.1962 v Los Angeles (California, USA). Má židovské korene a začal hrávať už v útlom veku na bicie.
Na strednej škole stretol a spriatelil sa s Fleom a Hillelom Slovakom, spolu vytvorili skupinu Anthyn, neskoršie zmenili názov na What Is This?. V roku 1983 stál Irons pri vzniku ďalšej kapely, spolu s Hillelom, Fleom a Anthonym, najprv mala názov Tony Flow and the Miraculously Majestic Masters of Mayhem, neskôr si aj ona zmenila názov na Red Hot Chili Peppers. Úspešné vystúpenia po kluboch v L.A. viedli k tomu, že skupina dostala ponuku od hudobnej spoločnosti EMI nahrať vlastný album. Avšak Hillel a Jack nechceli opustiť projekt What Is This? a preto ponuku neprijali, Anthony a Flea sa tak museli rozhliadnuť po novom gitaristovi a bubeníkovi. V roku 1984 keď ich priatelia Anthony a Flea spolu s novým gitaristom Jackom Shermanom a bubeníkom Cliffom Martinezom vydali ako skupina Red Hot Chili Peppers svoj prvý album – The Red Hot Chili Peppers, vydali tiež Hillel a Jack, spolu so spevákom a gitaristom Alainom Johannesom a basákom Chrisom Hutchinsonom svoj prvý album – EP Squeezed. O rok nato vydali ďalšie dva albumy EP s názvom 3 Out of 5 Live a album What Is This?. Nakoniec sa kapela rozpadla, najmä kvôli Hillelovmu odchodu z kapely, pretože dostal miesto gitaristu v Red Hot Chili Peppers, pretože Anthony a Flea vyhodili Jack Shermana. Hillel ponuku prijal a zatiaľ čo on s nimi nahrával ich druhý album, ktorý vyšiel tiež v roku 1985, Jack Irons sa podieľal na albume Walk the Moon, ktorý zložili Johannes a Natasha Shneider. Keď sa Jack dopočul o odchode Cliffa z postu bubeníka Red Hot Chili Peppers, s radosťou sa k nim znovu pripojil a tak zakladajúci členovia tejto skupiny boli opäť spolu a pustili sa do nahrávania tretieho albumu, ktorý nesie názov The Uplift Mofo Party Plan. Tento album dostal Red Hotov do povedomia už aj v zahraničí a veľkú zásluhu mal na tom aj Jackov návrat a jeho podstatne lepšia hra na bicie ako bola Cliffova. Album vyšiel v roku 1987 a po ňom nasledovala koncertná šnúra po USA a neskôr po Európe. Bohužiaľ toto bol posledný album v tejto zostave, pretože 25.6.1988 umiera na predávkovanie Hillel Slovak, vo veku 26 rokov tak zomrel ich dlhoročný priateľ a človek s veľkým hudobným potenciálom. Jacka, ako aj ostatných táto smrť veľmi zasiahla, najviac trpel Anthony, ktorý sa nezúčastnil ani na Hillelovom pohrebe. Keď sa, ako tak všetci pozbierali, zišli sa aby prehodnotili ďalšie pôsobenie skupiny. Jack sa rozhodol, že kapelu vzhľadom nato, že všetci v skupine brali drogy, ktoré viedli až k Hillelovej smrti rozhodol, že kapelu opustí a nebude sa pozerať ako ich to zabíja a ako prichádza o ďalších priateľov. Jack sa potom objavil ešte na jednom albume Red Hotov – Mother´s Milk, kde naspieval, ešte s Hillelom cover verziu piesne Jimiho Hendrixa – Fire. V roku 1990 vstúpil Jack do hudobnej formácie Eleven, ktorej členmi boli spevák a gitarista Alain Johannes a speváčka a basistka Natasha Shneider. Jack zaujal post bubeníka a zatiaľ pôsobil na všetkých piatich albumoch – Awake In Dream (1991), Eleven (1993), Thunk (1995), Avantgardedog (2000) a Howling Book (2003), ktoré táto skupina vydala. V roku 1994 vstúpil Jack do ďalšej hudobnej skupiny s názvom Pearl Jam, s ktorou spolupracoval na troch albumoch – Vitalogy (1994), No Code (1996) a Yield (1998).
7.9.2004 vydal Jack Irons svoj prvý sólový počin – album s názvom Attention Dimension, obsahuje 11 piesní a ako basák sa na ňom podieľal aj Flea a ďalší jeho priatelia ako Alain Johannes a Natasha Shneider.

Hillel Slovak sa narodil v Haife (Izrael) 13 apríla 1962. Jeho matka bola Poľka a otec z Juhoslávie. Keď mal 4 roky presťahovali sa do USA. Najprv sa usadili v New Yorku potom odišli do L.A.
Tam začal Hillel chodiť na strednú školu kde sa stretol a spriatelil s Fleom a Jackom Ironsom. Flea ho neskoršie zoznámil aj s Anthonym. Hillel spolu s Jackom založili skupiny Anthyn ku ktorej sa neskoršie pripojil aj Flea. Neskôr zmenili názov na What Is This? Avšak Hillel, Jack a Flea spolu s Athonym vytvorili aj ďalšiu skupinovú formáciu najprv pod názvom Tony Flow and the Miraculously Majestic Masters of Mayhem s ich prvou piesňou Out in L.A. Po napísaní viacerých textov piesní ako Grean Heaven a True Man Don´t Kill Coyotes si zmenili názov a začali hrávať na mnohých výstupeniach v miestnych cluboch. Neskôr si ich všimla nahrávacia spološnosť EMI, ktorá im ponúkla možnosť nahrať vlastné album. Anthony a Flea súhlasili okamžite ale Hillel a Jack, kvôli práci na projekte What Is This? zmluvy s EMI nepodpísali. A tak na post gitaristu v Red Hot Chili Peppers zasadol Jack Sherman a nahral s nimi ich prvý album The Red Hot Chili Peppers, ktorý vyšiel v roku 1984. Práca skupiny What Is This?, ktorú tvorili spevák a gitarista – Alain Johannes, druhý gitarista – Hillel Slovak, basák – Chris Hutchinson a bubeník – Jack Irons, vyvrcholila v tom istom roku, kedy vydali EP, ktorá obsahovala 5 piesní, s názvom Squeezed. V roku 1985 vydala táto skupiny ešte dva albumy: album What Is This?, na ktorom sa nachádzalo 10 piesní a EP s názvom 3 Out of 5 Live, na ktorej vyšlo 5 piesní z live vystúpenia. Vydaním tohto posledného albumu sa What Is This? rozpadli, pretože v roku 1985 Red Hot Chili Peppers vyhodili svojho gitaristu Jack Shermana, jednak preto že im ako gitarista nevyhovoval a jednak aj preto, že s ním mali problémy (najmä Anthony) a tak na uvoľnené miesto navrhol Flea Hillela, sám Hillel sa chcel vrátiť do skupiny kvôli svojim priateľom. Hillelov talent sa naplno prejavil na druhom albume Red Hot Chili Peppers s názvom Freaky Styley a najmä na koncertnej šnúre, ktorá potom nasledovala, tento album dostal Red Hotov do povedomia ľudí a veľkú zásluhu má na tom aj Hillelov návrat do skupiny a jeho technika hrania. V roku 1987 vyšiel v poradí tretí album Red Hot Chili Peppers s názvom The Uplift Mofo Party Plan, na ktorom bol už aj posledný zakladajúci člen Red Hot Chili Peppers – Jack Irons, ktorý vystriedal Cliffa Martineza a tak Red Hoti boli opäť spolu. Tento album bol pre nich vstupenkou aj do povedomia Európanou, veľkú zásluhu na tom má aj súhra všetkých členov. Bohužiaľ pre Hillela to bol posledný album. Počas koncertnej šnúry v Európe sa Hillel predávkoval (jeho problémy z drogami trvali už dlhšie, naplno sa však prejavili počas koncertovania v Európe) a 25.6.1988 zomrel. Vo veku 26 rokov tak odišiel ich priateľ a hudobník s veľkým potenciálom. Pochovali ho v Californii. Anthony jeho dlhoročný priateľ sa s touto stratou nevedel vyrovnať a dokonca nebol ani na pohrebe. Jack Irons po Hillelovej smrti opustil kapelu. Poslednou Hillelovou piesňou bola cover verzia Fire od Jimiho Hendrixa, ktorá vyšla v poradí na štvrtom CD Red Hotov s názvom Mother´s Milk. Taktiež je tu pieseň Knock Me Down, ktorá bola venovaná Hillelovi, na ďalšom CD Blood Sugar Sex Magik je mu venovaná pieseň My Lovely Man. Hillelov brat James Slovak začal po jeho smrti písať knihu s názvom Behind the Sun (podľa piesne z albumu TUMPP), ktorá obsahuje Hillelove poznámky, fotky a maľby, James dal tiež k dispozícií aj nahrávky (demá), Freaky Styley (medzi ktorými sa nachádzajú aj dodnes nevydané piesne ako Bone, Dum Chucka Willie a Prince of Sadness).
Hillel, alebo ako ho prezýval Anthony Slim, vedel hrať okrem gitary, (jeho najpoužívanejšími boli Fender Stratocaster a Gibson Les Paul)  aj na sitar.

 

Cliff Martinez sa narodil 5.2.1954 v Bronxe (New York, USA), vyrastal v Columbuse v Ohiu. Záľubu našiel v rockových skupinách a najmä v hre na bicie.
Jeho prvým albumom, kde pôsobil ako bubeník bolo LP Lydie Lunch s názvom 13:13, ktoré vyšlo v roku 1982. Nasledujúci rok sa Cliff objavuje na v poradí 12 LP skupiny Captain Beefheart s názvom Ice Cream for Crow. V roku 1984 vstúpil do kapely Red Hot Chili Peppers ako náhradný bubeník za Jacka Ironsa, ktorý kapelu opustil pre projekt What Is This?. Ešte v tom istom roku vydala skupina svoj prvý album s názvom The Red Hot Chili Peppers, tento album nebol moc dobrý, nevystihoval skupinu a jej štýl a pre vzájomné nezhody medzi gitaristom Jackom Shermanom a ostatnými členmi prerástli až do toho, že vyhodili z kapely. A tak sa v roku 1985 vracia do kapely zakladajúci člen skupiny a gitarista Hillel Slovak. Spolu skupina navštevuje funkového producenta Georga Clintona, od ktorého očakáva, že ich povedie a navedie na správne funkové chodníčky. Spolupráca sa vydarila a tak, už v tom istom roku vydáva skupina v novom zložení svoj druhý album – Freaky Styley, ktorí ich už dostane do povedomia ľudí. Pre Cliffa je to však jeho posledný album, rozhodne sa odísť zo skupiny, kde ho neskôr na jeho poste nahradí posledný zakladajúci člen skupiny Jack Irons. Cliff sa opäť vrátil k spolupráci s Lydiou Lynchovou a zabubnoval si na jej EP s názvom Stinkfist, ktorá vyšla v roku 1986. O dva roky neskôr prichádza do punk-rockovej skupiny The Dickies a zotrval s nimi na štyroch ich albumoch – Killer Clowns From Outer Space (1988), The Second Coming (1989), Locked N´ Loaded Live in London (1991) a Idjit Savant (1994). Idjit Savant bolo jeho posledným hudobným albumom, pretože od roku 1989 sa venuje už len soundtrackovej hudbe. Jeho prvým soundtrackom bol film režírovaný Stevenom Sodenbergom s názvom Sex, Lies, and Videotape (1989). So Sodenbergom sa podieľal ešte na dvoch soundtrackoch pre filmy: Traffic (2000) a Solaris (2002).
Jeho ďalšími soundtrackmi, ktoré zložil sú filmy: Pump Up the Volume (1990), Kafka (1991), Black Magic (1992), King of the Hill (1993), Underneath (1995), Gray´s Anathomy (1996), Schizopolis (1996), Wicked (1998), The Limey (1999), Narc (2002), Wonderland (2003), Wicker Park (2004), Havoc (2005) a First Snow (2006). V súčasnosti sa podieľa na filme s názvom Espion(s).

 

 

Dave Michael Navarro sa narodil 7.6.1967 v Sante Monice (California, USA). Jeho starí rodičia boli mexickí emigranti.
Začal hrávať ako 7 ročný a na strednej škole vytvoril prvú kapelu s názvom South Dakota Railroad, neskoršie vytvoril skupinu s názvom Dizaztre zo Stephenom Perkinsom (bicie) a Ricom Quevedom (basa a vokály). V roku 1986 vstúpil do hudobnej skupiny s názvom Jane´s Addiction kde bubeníkom bol jeho priateľ Perkins a hlavným gitaristom a spevákom Perry Farrell, neskoršie k nim pribudol basák a Navarrov priateľ z detstva – Eric Avery. Skupina sa stala úspešnou na hudobnej scéne. V roku 1991 založil spevák skupiny Farrell festival Lollapalooza, ktorý sa stal odrazovým mostíkom na turné Jane´s Addiction. V roku 1993 Navarro sformoval formáciu s názvom Deconstruction so spevákom a basistom Averym a bubeníkom Michaelom Murphym. Skupina vydala len jediný album Deconstrucion, nachádza sa tu 15 piesní a vydali ho v roku 1994. Avšak pre nezhody Navarra a Averyho sa skupina rozpadla. Ďalším problémom rozpadu skupiny bolo aj to, že Navarra pozvala na nahrávanie svojho v poradí piateho albumu skupina Red Hot Chili Peppers, z ktorej v roku 1992 odišiel ich gitarista John Frusciante, ktorý nezvládol slávu a svoje problémy s drogami. Kvôli tomu, že John odišiel nastal problém s hľadaním vhodného gitaristu, ktorý by vyhovoval štýlu, aký Red Hoti hrajú, nakoniec sa dohodli s Davom. Jeho prvé koncertné vystúpenie s kapelou bolo na koncerte vo Woodstocku v roku 1994. Red Hoti boli oblečený v strieborných plášťoch a na hlavách mali veľké svietiace žiarovky. V roku 1995 vydali Red Hot Chili Peppers nový album s názvom One Hot Minute, na ktorom sa podieľal nový gitarista skupiny Dave Navarro. Album zožal mnoho kritiky kvôli odklonu skupiny od funk-rocku a tomu že Dave k Red Hotom nezapadol (jeho štýl skladania songov bol iný ako mali Red Hoti v obľube). K neúspechu albumu sa pripisuje okrem týchto vecí, aj Johnov odchod zo skupiny (ktorí na niektorých vplýval veľmi depresívne), smrť kamarátov Red Hot Chili Peppers (Kurt Cobain a River Phoenix) a snaha nadviazať resp. prekonať predchádzajúci album Blood Sugar Sex Magik (pieseň z albumu One Hot Minute – My Friends mnohí považujú za druhý Under the Bridge). V tom roku Red Hoti v novej zostave zložili ešte pieseň (soundtrack) pre film Twister – Melancholy Mechanics. Navarro potom spolupracoval s Red Hotmi ešte pri jednom projekte – soundtracku k filmu Beavis and Butthead do America z roku 1996, kde sa podieľal spolu s nimi na zložení piesne Love Rollerocaster, v tom istom roku Red Hoti spolu s Davom prvýkrát koncertovali v Prahe. Dave potom ešte spolupracoval s basákom Red Hot – Fleom a bubeníkom Chadom Smithom na projekte Spread, avšak materiál ktorí vytvorili zostal len vo forme dema. V roku 1997 vystúpil spolu s Red Hotmi na poslednom koncerte – Fuji Rock Festivale, v tomto roku ešte stihol s Fleom sa podieľať na soundtracku I Make My Own Rules k filmu Howard Stern: Private Parts. V apríli 1998 opustil kapelu nadobro. Navarro sa vrátil k Jane´s Addiction. V roku 1999 sa spolu so skupinou Guns and Roses podieľal na ďalšom svojom soundtracku tentoraz s piesňou Oh My God k filmu End of Days. Rok 2001 priniesol jeho prvý sólový počin, album s názvom Trust No One, nachádza sa tu 10 piesní a medzi nimi aj pieseň Hungry, ktorá sa stala soundtrackom pre seriál Charmed. Túto pieseň resp. videoklip možno nájsť aj na DVD Chada Smitha – Eastern Rim (vo videoklipe hrá Chad a v TV, ktorú pozerá je možné vidieť aj Dava). Navarro sa okrem iného podieľal aj na piesni Marylina Mansona – I Don´t Like The Drugs a piesni Fighter od Christiny Aguilery. Taktiež spolupracoval na albume Glenna Hughesa Soul Mover. V 2006 sa Navarro stal spoluzakladateľom skupiny The Panic Channel, ktorá pozostávala ešte zo Stephena Perkinsa, Chrisa Chaneyho a Steva Isaacsa, s touto skupinou zatiaľ nahrali album One s 13 piesňami z roku 2006. V súčasnosti je Dave opäť člen rozpadnutej skupiny Jane´s Addiction, s ktorou sa v apríli 2008 zúčastnil a zahral na odovzdávaní cien NME.
V tomto roku vydajú svoju zbierku raritného materiálu pod názvom Cabinet of Curiosities.

 

Jack Sherman pochádza z Los Angeles a v roku 1984 vstúpil do kapely Red Hot Chili Peppers, ktorá hľadala náhradníka za svojho spoluzakladateľa a gitaristu Hillela Slovaka, ktorý spolu s ďalším zakladajúcim členom skupiny a bubeníkom Jack Ironsom opustili skupiny, kvôli svojmu už začatému projektu s názvom What Is This?. Sherman sa v kapele veľmi rýchlo adaptoval a dokázal hrať Hillelove party. Napriek veľkému nadšeniu sa prvý album skupiny s názvom The Red Hot Chili Peppers nielenže nepredával ale ani nevystihoval pravý hrací štýl Red Hotov. Po vydaní albumu sa kapela vydala na turné, aspoň trošku spropagovať nie moc predávaný album, ale aj na ukázanie svojho hráčskeho potenciálu. Počas turné sa však vo vnútri kapely objavili rozpory, najmä medzi Shermanom a ostatnými členmi kapely. Pred, počas ale aj po koncerte to medzi Shermanom a ostatnými vrelo. Po skončení propagačného turné sa Anthony a Flea rozhodli, že Shermana už ďalej v kapele neznesú. Nebol totiž ochotný pristúpiť k ústupkom a tak ho vyhodili. Na jeho miesto sa vrátil Hillel Slovak, ktorý medzičasom zanechal projekt What Is This?. Jack Sherman potom pôsobil s mnohými významnými umelcami. V roku 1986 sa objavil na albume Boba Dylana s názvom Knocked Out Loaded, v tom istom roku si zahral aj na albume Georga Clintona (producenta druhého albumu Red Hotov – Freaky Styley) - R&B Skeletons in the Closet. O dva roky neskôr bol gitaristom na albume Tonia K – Notes From The Lost Civilization. V 1989 ho pozval Peter Case na nahrávanie albumu Blue Guitar. Sherman sa potom na dlhšiu dobu v hudobnom priemysle odmlčal. Vrátil sa do neho až v roku 1996 keď ho Gerry Goffin pozval na nahrávanie albumu Backroom Blood, v tom istom roku spolupracoval aj s Georgom Roseblattom na albume Dangleberry Rd. V nasledujúcom roku už po druhýkrát si ho za gitaristu vybral Tonio K a vytvorili album Ole. Zatiaľ posledný album na ktorom pôsobil Jack Sherman sa volal In From the Cold, od skupiny s rovnakým názvom, ktorý bol vydaný v roku 2000.

 

Arik Marshall pochádza z Californie, kde vyrastal a chodil aj na strednú školu. V roku 1988 spolu zo svojím bratom Lonniem založil skupinu Marshall Law. Skupina nahrala pár demo skladieb a chystala sa vydať album. Avšak prípravy na vydanie albumu prekazil rozpad skupiny. Lonnie totiž založil skupiny Weapon of Choice (s ktorou zatiaľ vydali 5 albumov a jedno DVD) a Arik v roku 1992 nahradil v skupine Red Hot Chili Peppers gitaristu Johna Fruscianta, ktorý počas koncertného turné kapely po Japonsku odišiel dobrovoľne zo skupiny. Kvôli čomu musela kapela zrušiť svoje austrálske a novozélandské turné. Skupina hľadala náhradu a na odporúčanie zobrali do kapely Arika. Arik sa s kapelou prvýkrát objavil na koncerte Lollapalooza v júli 1992, potom si s kapelou zahral na americkom turné a dokončil aj odložené koncertné turné v Austrálií a na Novom Zélande. Arik sa objavil aj vo videoklipe Breaking the Girl, ktorý kapela nahrala s ním v roku 1992 a taktiež sa zúčastnil na odovzdávaní cien Grammy, kde prevzal cenu za John Fruscianta. V januári sa zúčastnil menšieho juhoamerického turné a potom vo februári odohral ešte dva koncerty v USA. Nakoniec z kapely odišiel začiatkom marca 1993. Arik ešte s Red Hotmi spolupracoval resp. prepožical hlas svojej postavičke gitaristu Red Hot Chili Peppers v animovanom seriáli The Simpsons. Po odchode zo skupiny Red Hot Chili Peppers pôsobil Arik na pár albumoch skupiny svojho brata Lonnieho – Weapon of Choice. Kapela Marshall Law sa obnovila a v roku 2006 vydala svoj debutový album another X-cuse, ktorého producentom bol gitarista skupiny Pearl Jam Stone Gossard. Arik Marshall sa presadil aj sólovo – svojím albumom Pleasures of the Funky z roku 2005. V súčasnosti pôsobí v kapele Macy Gray´s band.