![Red Hot Chili Peppers [ sk | cz ]](https://www.redhotchilipeppers.sk/wp-content/uploads/2022/02/rhcpkompletlogo-1.png)
Vystúpenie superskupiny na čele so spevákom Thomom Yorkom bolo vyvrcholením piatkového večera na festivale Pohoda.
„Som poctený tým, že môžem dnes hrať na rovnakom pódiu ako Tony Allen, muž, ktorý vynašiel afrobeat,“ ďakoval v polovici koncertu Atoms for Peace basgitarista Flea. Aj špecifickej rytmike vďačil piatkový koncert tejto superskupiny za to, že sa stal doterajším vrcholom 17. ročníka festivalu Pohoda.
Atoms for Peace tvoria okrem Fleu, ktorého domovskou formáciou je Red Hot Chili Peppers a Thoma Yorka z Radiohead aj spolupracovníci R.E.M či Becka a duch všetkých týchto hviezd akoby v noci z piatka na sobotu sálal na publikum z pódia. A spojenie hviezdnych mien túto veľkosť násobilo.
Nie však kvôli týmto menám samotným, ale kvôli tomu, akú hudbu dokážu spoločne predviesť. Bola to kapela, v ktorej si nikto nepotrebuje nič dokazovať a vlastne žiadne výraznejšie sólové exhibície (nepočítajúc prirodzene viditeľnejších Yorka a Fleu) sa nekonali. Atoms for Peace hrali ako kapela.
„Ahoj, ako sa voláš?“ pýtal sa Thom Yorke po prvej skladbe po anglicky publika v Trenčíne. „My sa voláme Atoms for Peace,“ dodal vtipne po druhej skladbe. Yorke a Flea, dvaja najviditeľnejší a na pódiu najrozpohybovanejší členovia skupiny, pôsobili ako dvaja šamani. Yorke striedajúci gitaru a klavír svojim jedinečným hlasom spieval zaklínacie mantry a Flea v dlhej čiernej sukni akoby divoko skackal okolo ohňa. A publikum sa pod pódiom zdobenom lámanými vlnami, ktorými postupne pretekali rôznofarebné svetlá, hýbalo spolu s nimi.
Koncert Atoms for Peace bol s výnimkou dvoch coververzií skupín UNKLE a Radiohead zložený z piesní superprojektu a skladieb, ktoré Yorke vydal sólovo. Ak niekto dúfal v skladby Radiohead, okrem Paperbag Writer sa ich nedočkal a asi to bolo aj dobre.
Ťažko zaškatuľkovať, čo za hudba to takmer dve hodiny z piatka na sobotu na hlavnom pódiu Pohody znela. Afrobeat, džez, tanečnú hudbu, rock, experimentálnu elektroniku aj skreslené popové vzorce spojili vynikajúci hudobníci do jedného celku. „Ahoj, ako sa voláš?“ dalo by sa spýtať spolu s Thomom Yorkom.
Počas piatku okrem Atoms for Peace a Tonyho Allena zaujala aj britská speváčka Kate Nash. Kto čakal jemnú popovú dievčinku, akou bola na svojich prvých dvoch albumoch, mohol zostať prekvapený. Jej vystúpenie malo totiž oveľa viac punkové grády než indie popovú ľahkosť. S výnimkou úvodných skladieb, v ktorých sa jej spev, miestami meniaci sa na nahnevaný krik, občas strácal v zvuku gitár, to však neprekážalo. Jej koncert mal správny „drajv“ a nakoniec sa dostalo aj na tých, ktorí čakali na jej najväčší hit Foundations.
Kate Nash na druhom najväčšom pódiu Pohody vystriedala takisto britská skupina Django Django. Aj naživo dokázali, že majú energiu kvalitných ostrovných gitaroviek a okrem toho sú príťažliví vďaka nostalgii k hudbe spred niekoľkých desaťročí, navyše majú disco šmrnc a pritom všetkom znejú neopočúvane a invenčne. Zrejme aj preto boli medzi finalistami zatiaľ posledného ročníka prestížnej Mercury Prize, hoci cenu si nakoniec neodniesli. Smútiť však nemusia. Rovnako dopadli v roku 2007 Radiohead s ich asi najslávnejším albumom OK Computer.
