Exkluzívny rozhovor s Johnom Frusciantom!

Čo by ste urobili, ak by ste boli jedným z najslávnejších gitaristov rockovej hudby, predali by ste milióny albumov a mali by ste vytvorených najviac rockovo alternatívnych albumov za posledne tri desaťročia? Bývalí Red Hot Chili Peppers gitarista John Frusciante vytvoril vzrušujúcu hudbu za svoju kariéru. Dokázal vytvoriť niečo úžasné a odlišné od základov. Každá fáza jeho hudobnej kariéry ako keby stanovila nové pravidlá v jeho hudobnom svete. Vždy, keď John Frusciante niečo vydá sa zdá, že jeho myseľ je nekonečná tvorivej energie. Počas posledných rokov sa podarilo Johnovi vytvoriť hudbu, ktorá je svieža a nová. Je to zmes dubstep, hip hop, synthpop, house a experimentálneho rocku s blues, gospel a akýkoľvek iný štýl, ktorý vyhovuje jeho fantázií počas posledných albumov a ktorý dáva život hudobnej scéne. S každým jeho hudobným krokom sa John posúva ďalej a privádza ho to bližšie k jeho jedinečnej hudobnej vízií. Hovoríme o jeho poslednom sólovom albume Enclosure. Je to album naplnený s vrstavmi úžasných vecí. Čím dlhšie ho počúvate, tým viac ste schopní objaviť nové zvuky. Stephen SPAZ Schnee mal tú možnosť diskutovať s Johnom Frusciante.Snímka obrazovky 2015-01-04 o 22.52.24

 Piesne na albume Enclosure, rovnako ako váš predošlý album sú nekonvenčné v tom zmysle, že pridávajú všetky tieto vrstvy do skladieb. Máte v záujme vyzývať poslucháča, alebo je to výzva pre vás ako hudobníka?

Rozhodne to bola pre mňa výzva. Mal som asi trojročné obdobie, kedy som sa učil na elektronických inštrumentálnych nástrojoch. Neustále som sa učil, ako sa prejaviť pomocou týchto hudobných nástrojov – je to ako s gitarou, trvá vám to roky. Je ľahké sa naučiť skladby, ktoré poznáte veľmi dobre hudobnom nástroji, ale na elektronických nástrojoch, aby boli výrazné a naozaj ste sa vžili do nich a mali skutočné prepojenie s týmto nástrojom, to je úplne iná hra. Takže počas tých rokov som vytvoril okolo 50 hodín hudby s mojím priateľom Aaronom Funkom. Myslím si, že je tu mnoho vecí, ktoré sa môžu hudobníci učiť. Nesnažil som sa zapôsobiť na poslucháčov, všetok svoj čas trávim učeniu a vytváraniu hudby. Hudba ktorú robím je nekonvenčná a inšpirovaná nejakým druhom tradície, napríklad skúmam, čo robili ľudia s hudbou v minulosti a ja sa konkrétne snažím robiť veci, ktoré neboli dokončené v minulosti, ale sú pokračovaním starých myšlienok. Podobne ako sa počas histórie hudba rozrástla. Je to taký trend, počas posledných 50 rokov, že akonáhle sa nejaký hudobný trend zastaví, tak nový trend sa začne vyvíjať. Takže takto sa pozerám na históriu a spôsob, že niektoré trendy, ktoré sa mi páčia počas krátkeho obdobia sa zastavili a boli nahradené niečím iným a ja sa len snažím pokračovať v tejto myšlienke ísť iným smerom. Všade v hudobnej histórií máš príklady. Progresívny rock sa zastavil niekedy s príchodom punk rocku, alebo surf music bola zastavená po Beatles. Stalo sa to často a tak sa snažím zameriavať na veci, ktoré sa mi páčia. Dávam ich do nového kontextu a presúvam ich vpred. Snažím sa kombinovať rôzne tradície, ktorými je štýl výroby jedného albumu, na ďalšom je iný gitarový štýl…. proste kombinovať rôzne štýly tak ľahko ako je to možné. Myslím, že veľa ľudí zapadá do žánru, alebo sú súčasťou určitého trendu, ja som toto všetko odstránil.“

jfZistil som, že v skladbách na albume je veľa krásy a emócie. Napríklad „Cinch“. Ak raz poslucháč získa pôdu pod nohami, nastane tento druh ohromného silného emocionálneho zvuku. Takže ako nájsť tieto melódie. Prišli k tebe pred hudobným nástrojom, alebo počas nahrávania?

Myslím, že to záleží na okolnostiach. Jedna vec, čo robím celý čas je zapisovanie akordu, takže by to bolo náročné vytvoriť pomocou gitary. Existujú ale určité druhy akordov, ktoré gitarista pozná a je to zvyčajne to kedy gitaristi robia svoje sóla, takže nemusia používať svoju myseľ a to je veľmi prirodzené. Je to ako keby človek hral v budhistickom štýle, existujú určité druhy akordov ktoré píšete, môžete len hrať a nemusíte sa o nič starať. Takže v skutočnosti tento druh tvorby akordu nepoužívam. Píšem, ktoré by boli náročné pre gitarového hráča vytvoriť pomocou sóla a tak mi to chviľku trvá sa to naučiť, zvyknúť si na ne, aby boli dostatočné pohodlné na hranie. Tak som začal s týmito akordmi, zaznamenal si jednoduchú gitarovú časť a potom o niečo zložitejšiu. Je to len hudba, ktorá prezentuje moje nápady, pretože moja pozornosť bola zameraná na hudbu. 

Čo ťa inšpirovalo k pokračovaniu v elektronickej hudbe? Podľa mňa to vyzerá, že to je logické rozšírenie tvojho nikdy nekončiaceho hudobného záujmu.

Všetci vieme, že bez elektroniky by nahrávanie nebolo. Viete ako to myslím. Hudba sa tvorí v štúdiách a táto elektronika je jediným dôvodom, prečo máme rockovú hudbu zo zosilňovačmi, mikrofónmi, reproduktormi. Všetko okolo bolo vyvinuté na základe elektroniky. Takže predstava o tom, že rockeri ktorý hrajú na niektoré elektronické nástroje ako sú elektronické bicie, syntetizátory by nepatrila do rockovej slovnej zásoby, tak to nie je pravda. Vždy používam nástroje a elektroniku, ktorá je veľmi užitočná pre hudobníka, ktorý chce robiť všetko sám a nechce sa spoliehať na inžinierov a nechce sa spoliehať na štúdiových hudobníkov alebo kapelu.

Spomínaš si na presný okamih, kedy si si uvedomil, že budeš hudobník? Alebo to bola séria podujatí?

Nie, bolo to hlboko zakorenené v mojej hlave, keď som mal štyri roky. Mal som to v sebe, vôbec to nebolo rozhodnutie. Bolo to proste niečo viac než čokoľvek iné, proste som vedel, čo budem robiť. A tie pocity keď som počúval hudbu, boli na omnoho vyššej úrovni, než čokoľvek iné, čo som cítil k ďalším veciam v mojom živote. Skutočne som cítil prietor v hudbe, keď som ju počúval. Vtedy som o hudbe moc nevedel, ale ako plynul čas, niektoré kúsky hudby moje uši zachytili. Bolo to niekoľko rokov predtým, než som začal hrať na hudobnom nástroji.

Zdroj: http://www.discussionsmagazine.com

error20